Obaja sa podieľali na tvorbe inscenácie a umelcov spája aj to, že ich
otcovia boli úzko spojení s folklórom. Tanečník a pedagóg Milan Ševčík
bol Jánošíkom v legendárnom predstavení SĹUK-u Povesť o Jánošíkovi,
televíznym Jánošíkom v poviedke Junácka pasovačka a aj členom zbojníckej
družiny v kultovom filme Paľa Bielika.
Kostýmová a scénická výtvarníčka Alexandra Grusková vychádzala pri
návrhu scény muzikálu Jánošík z architektúry amfiteátra vo Východnej,
ktorý navrhol jej otec, známy architekt, scénograf, etnograf Viliam J.
Gruska. "Naša dekorácia mnohým divákom pripomína práve slávny
amfiteáter vo Východnej, je to pocta Saši Gruskovej svojmu otcovi aj
predchádzajúcim generáciám, ktoré v oblasti folklóru, našej ľudovej
kultúry a tradícií pracovali. Pre nás je aj metaforou slovanskej hradby
či organu. Nakoniec, aj stĺp symbolizuje prvého hlavného Jánošíka, ktorý
vystúpil z davu stromov, ľudí, je to zároveň aj kríž, ktorý si ako
národ nesieme," povedal pre TASR Svetozár Sprušanský, režisér a spoluautor libreta muzikálu Jánošík.
"Prvky ľudovej hudby sú ´všadeprítomné´ v celom diele, niekedy citujem,
inokedy šifrujem ľudové motívy. Ale nie je to folklórny muzikál," upozorňuje Dušík. Autor hudby označil nahrávanie albumu za miestami veľmi náročné. "Pretože
niektoré piesne majú viac ako 120 hudobných stôp. Som spokojný, že CD
muzikálu Jánošík uzrelo svetlo sveta a vďačný za umelecký výkon všetkých
zúčastnených. Budem rád, keď budú spokojní aj poslucháči albumu," uzavrel.